Nová slovenská hymna a vlastenectví (Tomáš Dojčan)

Víte, že Slovenská republika má novou státní hymnu? Jaký máme pohled na vlastenectví? Jakou energii nesou naše národní symboly?

Príslušnosť k národu si človek nevyberá, ale rodí sa do nej. Vlastencom sa človek stáva a nerodí, rovnako ako sa nerodí doktorom alebo inžinierom. Je to vyššia forma vzájomnosti a príslušnosti k spoločenstvu. Začína sa jednotlivcom a pocit súnáležitosti sa rozširuje najskôr na rodičov, súrodencov, blízku rodinu, potom možno spolužiakov, kolegov, dedinu, mesto, región, národ, civilizačný okruh, ľudstvo a končí to niekde vo veškerenstve. To nie je niečo dané, ale každý sám za seba a aj spoločne sa po tomto rebríčku šplháme podľa svojich možností a schopností. Väčšine záleží na svojej rodine a svojom okolí, niekomu ide o celé ľudstvo a nájdu sa aj takí, ktorým záleží len a len na sebe. Každý to máme inak.

Vlastencom sa teda stáva človek voľbou a vďaka vlastencom máme etablovaný jazyk, takže sa spolu dorozumejú aj Michalovčania s Trnavákmi a aj administratívnu jednotku menom štát a kopec ďalších vecí ako napríklad aj hymnu. Teda skladbu, ktorá má reprezentovať národ - jeho charakter, jeho údel, jeho historickú úlohu, jeho túžby atd. Keď sa národnosti formovali tak sa vlastenci na celom svete o hymnu usilovali.

Tá naša dostala novú formu, obliekla si nový šat. Dodala jej vznešenosť a hĺbku, zjemnila sa trochu jej ráznosť, ale podľa mňa tým zosilnela. Myslím, že takmer všetkých vlastencov oslovila, aj keď sa istotne nájdu takí, ktorí radšej tú pôvodnú, ktorú máme zarytú, im dajme čas a aj slobodnú voľbu.

Hymna je dar vlastencov všetkým príslušníkom národa, rovnako ako bola aj kodifikácia jazyka, ako bola snaha o oslobodenie sa s pod národnostného útlaku a rovnako ako vtedy aj dnes je to mnohým ukradnuté a nevidia v tom význam. Nemusia to chápať, ani deti nechápu prečo sa ich rodičia obetujú, jednoducho na to ešte neprišiel čas, ale rodičia to napriek tomu robia.

Historický vývoj dospel do bodu kedy je náš národ etablovaný, dokonca sme sa dlhou a kľukatou cestou dostali až k vlastnému štátu. Vývoj ale nezastal a dnes sú národné identity a aj štáty znova pod tlakom.

Ťarcha mnohých súčasných výziev si vyžaduje ešte väčšiu súnaležitosť akým je tá národná, takže len národné vlastenectvo nestačí a je potreba sa posunúť na pomyselnom rebríčku vyššie. To ale neznamená, že sa máme národov vzdávať, iba že na niektoré problémy sú národy osve krátke.

Je tu aj veľká snaha centralizovať moc a zjednocovať trhy na nadnárodnej úrovni a to si vyžaduje potlačenie národnosti a presmerovanie lojality ľudí k nižším jednotkám identity, pretože čím sú ovládané jednotky menšie tým sa ľahšie ovládajú. Tomuto treba čeliť.

A presne to robí aj "nová" hymna. Je to snaha podporiť našu národnú identitu, podporiť našu národnú vzájomnosť v dobe kedy existujú snahy ju zničiť. Vlastenci to chápu a nezáleží ani tak na tom novom šate. Ide o ten zámer a tú energiu, ktorá sa do tejto obrany naliala. Tá vykoná svoju prácu a bude mať svoj efekt.

Skladám poklonu tomuto počinu.

- Tomáš Dojčan